Vedci vyzývajú EÚ vyhodnotiť vplyv biopalív na využívanie pôdy

V liste, ktorý má EurActiv k dispozícii, sa píše, že označovanie bioaplív za „uhlíkovo neutrálne“ pri určovaní vypúšťaných emisií, tak ako to EÚ oficiálne uvádza, „zreteľne nie je podložené [najlepšie dostupnou] vedou“.

Z dôvodu „chybných“ pravidiel pri hodnotení „ciele Európskej únie pre obnoviteľnú energie v doprave môžu zlyhať pri plnení skutočných úspor uhlíka v reálnom svete,“ uviedli. „Mohlo by to skončiť ako čisto papierový postup, ktorý presadzuje ďalekosiahle odlesňovanie a vyššie ceny potravín.“

Medzi signatármi listu sú napríklad Daniel Kammen, hlavný technický špecialista Svetovej banky pre obnoviteľnú energiu, Kenneth Arrow, nositeľ Nobelovej ceny pre ekonómiu, Thomas Lovejoy, šéf Heinzovho centra pre biodiverzitu a mnohí ďalší.

Podľa smernice 2009/28/ES majú členské štáty povinnosť do roku 2020 zabezpečiť 10-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe v doprave, či už z biopalív, vodíkového alebo elektrického pohonu.

Avšak nedávna správa odborníkov z Európskej environmentálnej agentúry spochybňuje schopnosť dosiahnuť cieľ pre redukciu emisií CO2 v doprave. Dôvodom má byť práve to, že Európska komisia zanedbáva fakt, že na úrodnej pôde sa namiesto rastlín pre biopalivá mohli pestovať iné rastliny pohlcujúce uhlík počas svojho rastu. Ak by sa tie nepoužívali na výrobu biopalív, neviedli by ani k vzniku emisií skleníkových plynov pri svojom spaľovaní.

Vedci v liste citujú výsledky viacerých výskumov uskutočnených v posledných rokoch, niektoré z nich zadané aj priamo Európskou komisiou, ktoré ukázali, že produkcia biopalív spôsobila premenu lesov a trávnatých plôch a môže viesť k „podstatným“ emisiám CO2.

„Všetky štúdie o zmene využívania pôdy naznačujú, že emisie spojené s expanziou biopalív sú značné a môžu byť pomerne veľké,“ píše sa v zaslanom liste.

Debata o ILUC

V poznámkach k diskusii komisárov, ktorá sa uskutočnila v júli tohto roku, sa uvádzalo, že „zavedenie špecifických faktorov surovín sa zdá byť najefektívnejším riešením pre ILUC a vytvorilo by správne stimuly v prospech rozvoja biopalív druhej a tretej generácie“.

Ako v nedávnom rozhovore pre EurActiv vysvetlil Jozef Mikulec (VÚRUP), biopalivá druhej generácie sa vyrábajú zlignocelulózovej biomasy (drevo, lístie, slama, a pod.) az odpadov, čím nekonkurujú výrobe potravín. majú tak aj menší dopad v oblasti nepriamej zmeny využívania pôdy. Takisto sú efektívnejšie pri redukcií emisií skleníkových plynov, avšak ich výroba je nákladnejšia.

Z dôvodu údajných „vedeckých nejasností“ sa ale komisári rozhodli zaviesť takzvaný prah pre meranie úspor CO2 až do roku 2018, ktorý nebude penalizovať jednotlivé emisie biopalív.

Podľa niektorých zdrojov môže byť aplikácia kritérií udržateľnosti predmetom akéhosi výmenného obchodu v rámci Komisie v otázke biopalív a fosílnych zdrojov ako sú ropné piesky.

Do debaty o reálnych prínosoch biopalív vstúpili aj európski výrobcovia biopalív, ktorí tiež zaslali list Connie Hedegaard, komisárke zodpovednej za klimatickú politiku Únie, a komisárovi pre energetiku Güntherovi Oettingerovi. V ňom Brusel vyzvali, aby zohľadnením faktorov ILUC rozlíšil „dobrú a zlú cestu biopalív“.

„Modelovaniu budúcich efektov ILUC chýba dostatok odolnosti, aby bolo vhodným základom pre politiku,“ uviedli výrobcovia.

Údajná zaujatosť štúdií

Takéto postoje však tvrdo odmietajú producenti bionafty. Európsky výbor pre bionaftu dnes predstavil dve štúdie, podľa ktorých koncept ILUC „nie je vedecky dokázaný“ a nedávna štúdia Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky (IFPRI), ktorú vypracoval pre EK je zaujatá.

Podľa autora jednej z nich, Dona O´Connora z kanadskej konzultačnej agentúry (S&T)2, sú emisie podľa ILUC „vo veľkom prehnané“. Autori druhej štúdie – z univerzity v Kiel, dodali: „Ekonometrická korelácia medzi expanziou pôdy pre plodiny a napríklad odlesňovaním, sa neukázala byť vedecky podstatnou.“

Takisto odborníci spoločnosti Ernst & Young tento týždeň vydali vlastnú správu, v ktorej navrhli metódu pre stimulovanie produkcie zelených biopalív. Podľa nich možno nepriamu zmenu využívania pôdy zmierniť finančnou podporou udržateľných postupov pri výrobe biopalív.

„Producenti môžu byť ochotní prijať ďalšie požiadavky udržateľnosti pre biopalivá, ale len ak finančná hodnota získaná z takýchto postupov preváži náklady prijatie týchto požiadaviek,“ uviedol Andrew Briton z E&Y.

Ďalší z autorov správy, André Faaij, profesor univerzity v Utrechte, doplnil, že takáto „proaktívna stratégia“ by bola lepšia než zavádzanie faktorov ILUC. „Bioenergetické možnosti môžu poskytnúť páku pre udržateľný rozvoj sektora poľnohospodárstva a vidieckych ekonomík, namiesto toho, aby viedli ku konflikt s dodávkami potravín a pôdou.“

Peniaze EÚ na biopalivá

V čase čoraz intenzívnejšej debaty o zmenách využitia pôdy, Európska investičná banka oznámila poskytnutie pôžičky vo výške 500 miliónov eur na projekty zmiernenia klimatickej zmeny v Brazílii. Hoci ako uviedol hovorca EIB, o špecifické projekty „je ešte stále potrebné identifikovať,“ peniaze by mali ísť aj na výrobu tepla a elektriny z bioplynu a biomasy.

EÚ už v minulosti spolufinancovala projekty na výrobu biopalív v rozvojovom svete, ako napríklad pestovanie nejedlej rastliny jathropa v Tanzánii a Keni.