Ropa – metafora modernosti

Fenoménom 20. storočia boli ropa a automobilizmus. Žiadne iné odvetvia ľudskej činnosti neovplyvnili v takej miere celý náš život. Ak sa pozrieme okolo seba, vidíme samé autá a prakticky žiadne z nich nie je schopné fungovať bez paliva, oleja, plastického maziva – bez produktov získaných z ropy. Okrem nich sú pre našu civilizáciu mimoriadne dôležité ďalšie ropné výrobky. Plasty, asfalty, plyny... Z ropy pochádza viac než pol milióna výrobkov dennej potreby. Náš život si bez nej momentálne nevieme predstaviť. Až sa nechce veriť, že pred 150 rokmi mala táto mazľavá tekutina nulovú hodnotu.

Ropa, nefť, crude oil

Ropa je čierna olejovitá horľavá kvapalina s menšou hustotou ako voda a charakteristickým zápachom. Jej podstatu tvoria uhľovodíky, menšiu časť anorganické látky, piesok a voda. O tom, ako ropa vznikla, je viacero teórií a v dvadsiatom storočí prevážil názor, že je organického pôvodu. „Nazhromaždené odumreté planktónne živočíchy a rastliny pod tlakom stále silnejších vrstiev hornín, bez prístupu vzduchu, činnosťou baktérií a zrejme aj vplyvom rádioaktívneho žiarenia sa počas niekoľkých stoviek miliónov rokov rozložili na olejnatú páchnucu kvapalinu nazývanú ropa.“

Ako vlastne vznikol názov ropa? V poľštine znamená hnis. Tak označovali roľníci z Haliča tekutinu, ktorá pri hĺbení studní vytryskla zo zeme namiesto vody. Páchnucu kvapalinu sklamaní vŕtači studní opisovali ako hnis zeme. Označenie ropy ako nafta bolo prevzaté z ruštiny (nefť), pričom pôvod má v perzštine alebo aramejčine. V angličtine sa ropa nazýva crude oil, v nemčine Erdöl a vo francúzštine pétrole brut.

Správy zo staroveku

Prvé dôkazy o používaní ropy alebo jej zložiek sú staré niekoľko tisícročí. Pochádzajú z Egypta, kde už 3000 rokov pred naším letopočtom používali asfalt na balzamovanie múmií. Starí Babylončania a Sumeri žijúci na území dnešného Iraku používali asfalt na izoláciu hlinených tehál či na utesňovanie špár v drevených lodiach. V starovekom Arménsku a Gruzínsku, ale aj v starovekej Číne sa ropa už pred dvoma tisícročiami používala hlavne na svietenie. Pravdepodobne prvá knižná písomná zmienka o rope je v diele antického vzdelanca, gréckeho spisovateľa a cestovateľa Plútarcha. Plútarchos sa narodil okolo roku 50 nášho letopočtu, precestoval Grécko, Egypt a Malú Áziu, prednášal v Aténach aj Ríme. Vo svojom najznámejšom diele Životopisy slávnych Grékov a Rimanov v kapitole o Alexandrovi Macedónskom píše: „Bitka sa skončila v roku 333 pred naším letopočtom a zdalo sa, že celá Perzská ríša je úplne rozvrátená. Alexandros bol vyhlásený za kráľa Ázie. Uberajúc sa ďalej do Babylónie, ktorá sa k nemu celá pridala, najviac sa podivil trhline v zemi, z ktorej prúdila nafta. Nafta, ktorá sa inak podobá asfaltu, je veľmi citlivá na oheň, takže ešte skôr ako sa jej plameň dotkne, zapáli sa.“

Stredoveká ropa  

Prenesme sa teraz do 13. storočia, keď sa Benátčan Marco Polo (1254-1324) vydal v roku 1271 na cestu do Číny. Zastavil sa pod biblickou horou Ararat v dnešnom Arménsku a do denníka si zaznamenal: „Videl som v tej zemi studňu, vytekal z nej olej. Tento olej ale nie je dobrý na jedenie, je veľmi dobrý na svietenie a ošetrovanie tiav trpiacich prašinou kože.“

Na prahu ropnej éry

V 19. storočí sa už blížil ropný boom. V prvých desaťročiach tomu ale nič nenasvedčovalo. Ropa sa síce používala, ale ťažila sa málo a rovnakým spôsobom ako voda zo studne. Vykopala sa jama, ropa sa vyťahovala vedrami a nalievala do drevených sudov. Do vtedajších „rafinérií“ produkujúcich hlavne lampový petrolej sa dopravovala na vozoch. Jedným z rozhodujúcich momentov v dejinách ťažby ropy je rok 1859. V americkej Pensylvánii vtedy Edvin Laurentine Drake (1819-1880) navŕtal v hĺbke 22 metrov prvé ropné ložisko, z ktorého sa ropa ťažila pomocou vrtnej veže a nezmazateľne sa tak zapísal do histórie ropy. Iróniou je, že hoci sa významne pričinil k dynamickému rozvoju ropného priemyslu, na rope nezbohatol. Zostali mu len dlhy a miesto v učebniciach a encyklopédiách. O niekoľko rokov nezameniteľným spôsobom zamiešal karty vo svete ropy John D. Rockefeller. V roku 1870 založil prvú veľkú ropnú spoločnosť Standard Oil of Ohio. V tom čase bola najväčšou svetovou ropnou spoločnosťou. Rockefeller ovládal americký ropný trh, pôsobil v Ázii a snažil sa presadiť aj v Európe. Monopolné chovanie Rockefellera vyvolalo v USA silný odpor a v roku 1906 sa začal súdny proces, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o rozdelení spoločnosti Standard Oil na 34 menších firiem. Rockefellerovci v nich však mali stále svoj podiel. Z týchto malých spoločností sa v krátkej dobe sformovali ropné giganty ako Exxon, Chevron, Mobil, Texaco, Gulf. V tej dobe tiež vznikli firmy Shell a BP, a tak sa zrodilo označenie 7 sestier – sedem svetových ropných gigantov.

Vráťme sa ešte na začiatok 20. storočia. Najžiadanejším ropným produktom bol vtedy petrolej na svietenie. O benzín nebol záujem, dokonca spôsoboval problémy. Ruský chemik Vladimir Markovnikov (1838-1904) v roku 1902 napísal: „V rafinérii v Groznom sa získava veľa benzínu, ale niet preň použitia. Tohto roku bolo treba zničiť 70 tisíc litrov.“

Plechová Líza

V úvode sme konštatovali, že fenoménom 20. storočia bol automobilizmus. Na jeho počiatku sú dve mená. Karl Benz považovaný za tvorcu prvého automobilu (1886) a Henry Ford, ktorý v roku 1908 zaviedol pásovú výrobu automobilov. Bol to legendárny Ford Model T, familiárne nazývaný Plechová Líza, s ktorým je spojený rovnako legendárny reklamný slogan You can buy it in any colour, as long as it´s black“ (Môžete si vybrať akúkoľvek farbu, pokiaľ to bude čierna). Za necelých 20 rokov sa ho vyrobilo 15 miliónov kusov. Tento rekord padol až v 60. rokoch.

Ropná dynamika

Keď západní vedci a technici odkliali energiu zachytenú v rope, spôsobili tým v dejinách ľudstva obdobnú revolúciu ako bolo skrotenie ohňa či objavenie elektriny. Ľudia sa dali do pohybu autami aj lietadlami a za niekoľko desaťročí sa hlavne Amerika a Európa zmenili na nepoznanie. Vycizelovali sa rafinérske technológie, vznikla a búrlivo sa rozvinula petrochémia – ropa sa stala metaforou modernosti. Bratislava nastúpila do rozbiehajúceho sa vlaku priemyselnej revolúcie v roku 1895, keď tu vznikla rafinéria Apollo,

Napriek mnohým peripetiám 20. storočia sa bratislavská rafinéria vypracovala medzi európsku špičku a stala sa súčasťou silnej nadnárodnej Skupiny.

(Štefan Jánošík)