Kríza v rafinérskom biznise: Petroplus nedokáže splácať úvery

Odborníci si finančné ťažkosti najväčšej európskej nezávislej rafinérskej spoločnosti pozornejšie všímali už dlhší čas. Po tom, čo koncom minulého roka banky zmrazili spoločnosti úver na nákup základných surovín v objeme skoro 1 miliardy dolárov ohlásil Petroplus na prelome rokov 2011 a 2012 dočasné zastavenie produkcie vo svojich prevádzkach vo Švajčiarsku, Belgicku a Francúzsku a  zníženie objemu výroby v Nemecku a Británii. Už predtým koncom roka 2010 dokonca zatvorila jednu zo vtedajších 6 rafinérií v meste Reichstett vo východnom Francúzsku a areál zmenila len na skladovací terminál.

V súčasnosti sa o budúcom osude jednotlivých rafinérií len špekuluje. Objavili sa už správy o hlásiacich sa kupcoch, pri súčasných nepriaznivých vyhliadkach sektora ale pravdepodobne žiaden z veľkých európskych hráčov (ktorí sa mimochodom zo starého kontinentu skôr sťahujú na lukratívnejšie rastúce trhy v Ázii) prevádzky Petroplusu neprevezme, resp. ich nebude chcieť kúpiť za cenu, akú by Petroplus potreboval.. Záujem by najskôr mohli prejaviť ázijské spoločnosti, ktorým by sa tak uľahčil vstup na trhy Európskej únie či ruské firmy, ktoré by si tak zabezpečili odberateľov ropy a mohli sa tiež lepšie etablovať na trhu EÚ.

Pätica rafinérií Petroplus v roku 2011 denne spracovávala 667 000 barelov ropy, čo predstavuje asi 5 percent celkovej európskej kapacity. Ani prípadné uzavretie všetkých prevádzok však nebude dostatočné, aby napomohlo ostatným spracovateľom ropy s umiestnených ich prebytočnej produkcie. Európske rafinérie totiž stále budú nútené nakupovať ropu za vysoké ceny a predávať produkty so zápornou maržou, pričom navyše im konkurujú nové moderné rafinérie z Ázie a Stredného Východu, ktoré dokážu vyrábať rovnaké produkty pri nižších jednotkových prevádzkových nákladoch. Niektoré pesimistické odhady preto hovoria, že v tejto dekáde by mohlo byť uzavretých až 70 rafinérií vo vyspelých krajinách.

Petroplus patril k jedným z mladších hráčov na európskom rafinérskom trhu, spoločnosť bola založená v roku 1993. Prvé dve rafinérie získala v roku 2000, avšak na spracovanie ropy, ako svoju kľúčovú oblasť podnikania, sa sústredila až od roku 2006. V tomto roku začala tiež s masívnym nákupom nových prevádzok, v najbližších dvoch rokoch ich získala celkovo šesť  Odborníci sa zhodujú, že švajčiarskej spoločnosti sa stali osudným nízke rafinérske marže, klesajúca spotreba ropných produktov v Európe a vysoký objem úverov, ktoré minula na nákup jednotlivých prevádzok.