Kanadská ropa vynáša miliardy. EÚ chce dovoz zakázať

Dôvod je prostý: proces získavania ropy zo živíc je energeticky príliš náročný a neúmerne zaťažuje životné prostredie. Do ovzdušia pri ňom uniká až o polovicu viac emisií skleníkových plynov než pri ťažbe z konvenčných zdrojov. Ekológovia hovoria dokonca až o päťkrát vyššej uhlíkovej stope.

 Arktická ropná horúčka sa blíži. Vedci sa boja havárie

Európska únia má naopak v pláne znížiť do deviatich rokov vlastné emisie CO2 o 20 percent oproti stavu z roku 1990. Kanada sa cíti byť posledným krokom Bruselu diskriminovaná a chce sa v celom spore obrátiť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). O prípadnom embargu na kanadskú extra ťažkú ...ropu majú členské krajiny EÚ rozhodnúť v najbližších mesiacoch. "Ak Európska únia zavedie ničím neodôvodnené opatrenia, nebudeme váhať brániť svoje záujmy," citovala agentúra Reuters kanadského ministra pre prírodné zdroje Joea Olivera.

Ako tri Slovenská dohromady

Kanadské bituminózne piesky v sebe skrývajú obrovský energetický potenciál. Odhaduje sa, že z celkového objemu 1,7 bilióna barelov ropného ekvivalentu, ukrytého v albertských náleziskách, sa dá vyťažiť prinajmenšom desatina. Rovnaké množstvo, ako je celkový objem ložísk, presne 1,75 bilióna barelov, predstavujú podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) celosvetové zásoby suroviny ťažené tradičnými metódami. Zásadným problémom albertskej ropy je ale práve náročný spôsob ťažby. Bitumén pre jeho vysokú viskozitu nemožno dostať na zemský povrch tým, že ložisko navŕtame. Roponosné vrstvy, nachádzajúce sa v hĺbke aj niekoľko sto metrov, je potrebné aspoň čiastočne obnažiť. Ropné uhľovodíky sa potom zo živíc uvoľňujú tým, že sa do nich pod tlakom vháňa horúca para. Znamená to obrovskú spotrebu vody a zemného plynu, používaného k jej ohrevu. Pri procese sa spotrebúva až 40 percent objemu energie predstavované celkovým potenciálom vyťaženej albertskej ropy. Po ťažbe navyše zostáva zdevastovaná krajina plná umelých jazier s kontaminovanou vodou. Albertské ložiská majú pritom rozlohu takmer troch Slovenských republík.

"EÚ vyslala svojím rozhodnutím ťažobnému priemyslu jasný signál, že ropné zdroje majú buď ekologicky náležite zaistiť alebo ich nechať byť," komentoval iniciatívu únie riaditeľ bruselskej ochranárskej organizácie Doprava a životné prostredie Jos Dings.

Rovnaký environmentálny problém predstavujú bridličné ložiská ropy, ktorých objem sa celosvetovo odhaduje na 1,6 bilióna barelov. Roponosné bridlice je potrebné dlhodobo zahrievať na teplotu 500 stupňov Celzia, až potom sa z nich ropa začne uvoľňovať. Veľké zásoby má napríklad Estónsko, ktoré bridlice spaľuje v elektrárni pri meste Narva.

Máme vrchol ťažby už za sebou? 

Európska únia tak stojí pred dilemou: Povoliť dovozy z nekonvenčných zdrojov alebo sa zmieriť s vyššou cenou ropy. Keď na jar tohto roka zastavila kvôli občianskej vojne v krajine svoju ťažbu v objeme 1,6 milióna denných barelov Líbya, vyletela cena ropy Brent okamžite k 120 dolárom za barel. Americká ľahká ropa z nálezísk v Novom svete bola oveľa lacnejšie a pohybovala sa pod hranicou 100 dolárov za barel.

Medinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že spotreba suroviny, ktorá tento rok predstavovala 89 miliónov barelov denne, vzrastie do roku 2030 na najmenej 113 miliónov barelov. Aj pri zachovaní súčasnej úrovne spotreby tak vystačia existujúce ložiská na presne 56 rokov. Významnejšie nové ložiská zatiaľ objavené neboli, aj keď sa opakovane hovorí o veľkých zásobách v Arktíde. Nedávny, s veľkou slávou ohlásený nález ropy v Severnom mori o objeme 2,5 miliardy barelov znamená, že pri ťažbe na úrovni jedného milióna barelov denne by nové ložisko bolo vyčerpané do siedmich rokov. Riaditeľ londýnskeho Centra pre analýzu úbytku zásob ropy Colin Campbell  je presvedčený, že vrchol ťažby suroviny bol dosiahnutý práve tento rok.

 Ropa môže byť prekliatím, varujú Američania Líbyjčanov

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) dávala v priebehu roka jasne najavo, že ťažbu rozhodne nebude v najbližších rokoch zvyšovať, pretože si chce svoje zásoby chrániť. Kanadská ropná lobby preto dúfa, že narastajúci dopyt a hroziaci nárast cien suroviny donúti úniu nakoniec cúvnuť. Pri súčasnom objeme dennej ťažby na úrovni 1,5 milióna barelov a cene 100 dolárov za barel predstavuje albertská ropa celoročne sumu rovnajúcu sa 55 miliardám dolárov.