Slovenská plynárenská infraštruktúra patrí k najsilnejším v Európe

Slovenská plynárenská infraštruktúra patrí k najsilnejším v Európe, zásobovanie je stabilné a podiel plynu v slovenskom energetickom mixe tvorí 24 percent. Na odbornom medzinárodnom kolokviu o prevádzkovej bezpečnosti významných plynovodných systémov to v utorok v Žiline povedal poradca Prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Ján Klepáč. Správu priniesla agentúra TASR.
      Ján Klepáč pripomenul, že slovenskí plynári slúžia verejnosti už 165 rokov. "Plyn je podľa mňa aj palivom, s ktorým je treba počítať aj v budúcnosti. Flotila Slovenských elektrární vyrobí za jeden kalendárny rok okolo 30 terrawat hodín elektrickej energie. Plynu Slovensko spotrebuje päť miliárd metrov kubických (m3), čo je po prepočítaní na energetické jednotky 52,5 terrawatov. Ak teda prichádzajú niektorí environmentálni nadšenci s tým, že plyn je fosilné palivo a zatvorme kohútiky, tak sa ich treba opýtať, čím ho nahradíme," povedal Klepáč.
      Do najvyššej environmentálnej kvality je podľa neho zaradená vyše polovica územia SR. "Slovensko nemá problémy s CO2. Od 1990 znížilo celkové emisie skleníkových plynov o vyše 40 percent a emisie v sektore energetiky klesli o takmer 60 percent. Po uzavretí tepelnej elektrárne v Novákoch sa SR dostane v environmentálnom energetickom mixe na siedme miesto v Európe. Ak je tu problém, tak sú to hlavne jemné prachové častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia spaľovaním tuhých látok. A tu má miesto zemný plyn. Vylúčením lokálnych kúrenísk a nahradením zemným plynom okamžite poskočíme v environmentálnej kvalite," podotkol poradca Prezídia SPNZ.
      "Vďaka tomu, že máme v energetike dominantné jadro a v teplárenstve plyn, máme jednu z najmenej emisných ekonomík v rámci Európskej únie (EÚ). Od svietiplynu sme prešli do zemného plynu, kde sa nachádzame dnes. Ale budúcnosť je v nízko uhlíkovom a obnoviteľnom plyne, kde budeme využívať bioplyn, biometán, bioCNG, bioLNG a sústredíme kapacity na využívanie vodíka. Primiešaním 20 percent a raz možno náhradou zemného plynu vodíkom, sa dostávame k tretej plynárenskej revolúcii, kde budeme používať environmentálne čistý plyn. Udržateľný z hľadiska dostupnosti a výroby, ale i cenovo primeraný," dodal Klepáč.