R. Hajšel: Zemný plyn zohrá dôležitú úlohu pri znižovaní skleníkových emisií

29. september 2019
Zemný plyn bude ešte niekoľko desaťročí zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri transformácii na nízkouhlíkovú ekonomiku, respektíve pri dekarbonizácii. Myslí si to slovenský europoslanec Robert Hajšel, ktorý sa vo Vysokých Tatrách zúčastnil na jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu. „Zohrá veľkú úlohu aj pri znižovaní úrovne skleníkových plynov v celej Európskej únii, a tak to bude určite aj na Slovensku,“ skonštatoval. Informovala o tom agentúra TASR.

      Zemný plyn podľa neho bude mať dôležité postavenie na Slovensku aj z krátkodobého hľadiska, a to najmä pri prechode kúrenia z uhlia na plyn, čo môže mať hneď veľký efekt na znižovanie emisií skleníkových plynov. „Je tu aj otázka bioplynu, ale zase z toho dlhodobého hľadiska, určite bude rásť tendencia nahrádzať plyn obnoviteľnými zdrojmi energie. Plyn však naďalej ostane, podobne ako jadro, súčasťou energetického mixu pre viaceré európske krajiny,“ upozornil Hajšel.
      Nálady v tomto smere v Európskom parlamente sú podľa neho rôzne. Na jednej strane sú radikálnejšie sily, ktoré požadujú veľký a intenzívny prechod na obnoviteľné zdroje za každých okolností, ďalej sú takí, ktorí si želajú, aby nárast podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe energie postupne narastal. „Na druhej strane sú aj takí, ktorí sa snažia tento proces pribrzdiť a tvrdia, že všetky negatívne projekcie o klimatických zmenách sú v podstate výmyslom, ktorý slúži na to, aby tí, ktorí nabiehajú na tieto nové technológie, ich vedeli v praxi lepšie využiť a speňažiť,“ dodal Hajšel.
      Vo frakcii sociálnych demokratov je podľa neho názor, že prechod by mal byť čo najintenzívnejší, no zároveň, aby sa vykonával citlivo. Aj preto bude v prechodnom období zohrávať veľmi dôležitú úlohu práve plyn. „Musia sa zohľadňovať aj negatívne dôsledky pre tie najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Na to by sa dal využiť v ďalšom programovacom období 2021 – 2017 tzv. energetický tranzitný fond. Z neho by sa dali refinancovať rôzne schémy podpory v tých najzraniteľnejších oblastiach, napríklad pri nahradzovaní uhoľných elektrární inými zdrojmi energie, hlavne aj tepla pre domácnosti,“ ozrejmil slovenský europoslanec.
      Dodal, že v rámci Európskeho parlamentu je konsenzus a Európa by mala byť v tomto smere príkladom, najmä v súvislosti so záväzkami z Parížskej dohody a klimatického samitu v USA. „Aj keď je pravda, že Európa sa podieľa len desiatimi percentami na produkcii skleníkových plynov vo svete, mali by sme byť v podstate prvým kontinentom, ktorý sa dopracuje k neutrálnej klimatickej ekonomike,“ dodal na záver Hajšel.