Nórsko plánuje rekordný výber zo štátneho investičného fondu v dôsledku pandémie

      Takzvaná koronakríza núti Nórsko, ktoré má najväčší štátny investičný fond na svete, aby sa pustil do historického predaja aktív s cieľom vygenerovať hotovosť.
      Najbohatšiu severskú ekonomiku a najväčšieho producenta ropy a zemného plynu v západnej Európe pritom pandémia zasiahla na dvoch frontoch. Okrem ekonomických blokád jej totiž uštedril tvrdý úder aj pád cien ropy a dopytu na svetovom trhu. Nórska vláda teraz v tomto roku očakáva pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 %.
      A recesia by sa mohla ešte prehĺbiť, pretože „neistota je nezvyčajne vysoká“, uviedla vláda vo svojom vyhlásení.
      Bezprecedentný výber financií z fondu odhalila vláda v revidovanom rozpočte na rok 2020. Je viac ako štvornásobný oproti predchádzajúcemu rekordnému výberu v roku 2016. To odhaľuje rozsah hospodárskych škôd spôsobených dvojitým zásahom. Nórsko podľa kabinetu čelí najhoršej recesii od druhej svetovej vojny.
      Severská krajina nazhromaždila za desaťročia v štátnom investičnom fonde príjmy z ropy vo výške 1 bilióna USD (923,87 miliardy eur). To jej dáva obrovskú silu. Keď výdavky štátu prekročia príjmy, vláda vyberie finančné prostriedky z fondu na zaplátanie dier v rozpočte.
      A hoci k tomu došlo aj v minulosti, rok 2020 bude prvým, keď odlev financií presiahne príjmy fondu z dividend a úrokov odhadom vo výške 258 miliárd NOK. To znamená, že ďalších zhruba 124 miliárd NOK musí vláda získať z predaja aktív fondu.
      "Je to očividne historická udalosť," uviedla Erica Dalstová, hlavná strategička banky SEB. „Ale nachádzame sa tiež v kríze, ktorá nemá v histórii obdobu," skonštatovala a dodala, že to ilustruje dvojitý úder, ktorý nórskemu hospodárstvu uštedrila blokáda a zároveň kolaps cien ropy.
      Vzhľadom na to, že predaj aktív je v aktuálnej situácii nevyhnutný, fond sa pravdepodobne zameria na svoje portfólio dlhopisov. Musí totiž zvýšiť portfólio akcií po tom, čo jeho hodnota klesla pod požadovanú 70-% cieľovú hodnotu celkového portfólia.
      Nórska vláda pravidelne využíva svoje ropné bohatstvo na zníženie rozpočtových deficitov. Do roku 2016 bol takzvaný štrukturálny deficit korigovaný ropou krytý príjmom štátu z ropy, konkrétne daňami, podielmi v pobrežných ropných poliach a dividendami od spoločnosti Equinor ASA. Pokiaľ vláda vytvára prebytok, môže vkladať peniaze do fondu. V roku 2016 a 2017 boli vklady nahradené výbermi, pretože príjmy z ropy klesli v dôsledku zníženia jej cien. Fond to však stále dokázal ľahko pokryť svojím hotovostným tokom.
      V tomto roku sa všetko zmenilo. Vláda teraz očakáva, že vynaloží rekordných 420 miliárd korún NOK na krízové balíčky na podporu ekonomiky. A zároveň predpovedá, že jej čistý peňažný tok z ropných aktivít klesne o 62 % na 98 miliárd NOK a bude tak najnižší od roku 1999.
      Nórsko má vlastné fiškálne pravidlo, v ktorom sa uvádza, že na zaplátanie rozpočtových dier by vláda nemala použiť v rámci daného roka viac ako 3 % z hodnoty fondu. Tento limit sa však môže prekročiť, ak ekonomika potrebuje pomoc počas krízy. Výdavky z fondu tento rok dosiahnu 4,2 % jeho hodnoty, čím Nórsko prekročí stanovený strop prvýkrát od finančnej krízy v roku 2009.