Gas to Liquids – nová konkurencia pre ropné rafinérie?

GTL (Gas to Liquids) technológia chemickými procesmi mení zemný plyn na syntetické palivá. Je alternatívou k spracovaniu ropy, ktorá si zatiaľ vo svete nenašla širšie uplatnenie. Jej rozmach však v čase sprísňovania ekologickým noriem môžu podporiť vysoké ceny ropných produktov pri zachovaní relatívne nízkych cien zemného plynu.

Počiatky technológie

Výskum výroby pohonných hmôt z iných fosílnych palív ako ropy prebieha už  takmer storočie. V roku 1922 nemeckí vedci Franz Fischer a Hans Tropsch vyvinuli metódu, ktorú Nemecko počas druhej svetovej vojny využilo na produkciu pohonných hmôt z uhlia. Pokusy následne pokračovali vo  výrobe motorových palív zo zemného plynu, nízke ceny ropy v ďalších rokoch však rozvoj tejto technológie pribrzdili. Až ropné krízy a rastúci záujem o využívanie “čistejších” technológií prispeli k jej znovuobjaveniu. Svedčia o tom aj stovky patentov v 80-tych a 90-tych rokoch spojených s GTL procesmi.   Podľa prieskumu spoločnosti Visiongain v roku 2011 globálne výdavky na výskum a vývoj GTL ako aj výstavbu novej a modernizáciu existujúcej infraštruktúry dosiahli 5,75 miliardy dolárov.

Ako to funguje...

Pri výrobe syntetických palív zo zemného plynu existujú dve technológie: priama a nepriama konverzia metánu. Pretože prvý spôsob je zatiaľ ekonomicky neatraktívny, využíva sa druhá alternatíva. Pri tej sa zo   zemného plynu najskôr vyrába syntézny plyn.  Následná Fischer – Tropschova syntéza ho zmení na kvapalné uhľovodíky. Tie sa v závere celého procesu separujú a rafinujú na palivá ako je napríklad nafta, letecký benzín a ďalšie produkty.

Výhody a nevýhody GTL

Trh s palivami vyrábaných GTL technológiou ťaží hlavne z vysokých cien ropy, nadbytku zemného plynu či stúpajúceho globálneho dopytu po palivách. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj legislatívne nároky na ekologické pohonné hmoty s nízkym obsahom síry. 

 

GTL nafta

Klasická nafta

 

Obsah síry

< 5

 

< 10

 

 

Aromatické uhľovodíky

< 1

 

< 11

 

 

Cetánové číslo

> 70

> 51

 

Časť investorov je naopak zdržanlivá, od výstavby nových prevádzok ich odrádzajú vysoké nároky na kapitál a neistá doba návratnosti vložených prostriedkov. Lákadlom však je rozdiel v cene zemného plynu a ropy - čím vyšší diferenciál, tým vyššia zisková marža pre GTL produkty.

Najväčší závod v Katare

V súčasnosti najväčším komerčným GTL projektom je závod Pearl GTL  v Katare, ktorý spoločne vybudovali spoločnosti Qatar Petroleum a Shell. Investícia vo výške až 19 miliárd dolárov umožní po dokončení v roku 2012 spracovať denne 320 tisíc barelov zemného plynu, čoho výsledkom bude 140 tisíc barelov plynového oleja, petroleja, nafty a parafínov, ako aj 120 tisíc barelov kvapalín zo zemného plynu a etánu. Vo svete sú  v  prevádzke aj ďalšie komerčné GTL závody, ich kapacita je výrazne nižšia ako katarského projektu. Výstavba nových prevádzok sa zvažuje alebo pripravuje aj v USA, Nigérii, Uzbekistane či Iráne. V Európe by prvý GTL závod mohol vyrásť v Poľsku, kde záujem o jeho výstavbu prejavila plynárenská a ropná spoločnosť PGNiG. Na investíciu už údajne začala hľadať partnera.

Budúcnosť nových palív

Napriek tomu, že GTL závody dokážu dodávať na trh prémiové, ekologické produkty, ich nízky počet zatiaľ rafinérie vyrábajúce klasické palivá neohrozuje. Či sa táto technológia skutočne komerčne ujme a ukrojí z koláča tradičných výrobcov pohonných hmôt, ukážu až výsledky katarskej rafinérie. Jej produkty by mohli smerovať aj na európsky trh, ktorý už v súčasnosti kvôli vysokému dopytu dováža naftu z USA. Shell očakáva, že jeho katarská GTL prevádzka spoločne so závodom na produkciu skvapalneného zemného plynu vyprodukuje ročne čistý zisk 6 miliárd dolárov. Vychádza pritom z predpokladu, že barel ropy sa bude na svetových trhoch predávať za 70 dolárov.  V súčasnosti sa barel ropy BRENT drží nad 100-dolárovou hranicou, jej výraznejšie zlacnenie sa ani napriek dlhovej kríze v eurozóne, obavám z recesie či slabého výkonu vyspelých ekonomík nepredpokladá.

 Závod Pearl GTL v Katare, foto: SHELL